Keď v Námestove ,,Doma je doma”

Od 17. do 21. júla sa v Námestove opäť žilo, spievalo, hralo, zabávalo, ale aj modlilo, a to všetko na najstaršom gospelovom festivale na Slovensku – Verím Pane, ktorý ohlasoval svoj 29. ročník. Poďme si ešte raz pripomenúť tú skvelú atmosféru, fantastické koncerty, zaujímavé workshopy a prednášky, odhodlané dobrovoľníctvo, ale najmä všade prítomnú radosť a pevného Ducha, ktorí spôsobili, že sme sa tam všetci opäť raz cítili ako keď ,,doma je doma!

Doma v Kaťáku

Prvé kroky každého, kto to myslel s festivalom Verím Pane aspoň trochu vážne, viedli do miestneho katolíckeho domu, ktorému už nikto nehovorí inak ako ,,Kaťák”, a v ktorom ste do 5 minút od vášho príchodu zistili, že hlavné motto festivalu – ,,doma je doma” je dozaista odvodené práve od tohto miesta. 

Na registrácii vás čakali vždy usmiate dievčatá (občas aj chlapci), ktoré vám boli pripravené zodpovedať všetky vaše otázky, ako aj zapísať prvú službu na amfiku alebo v stanovke, aby vás tak hneď v úvode mohli odmeniť dobrovoľníckym tričkom či žetónom na obed. Ďalšie dva kroky vám stačili na to, aby ste prišli na to, že ani v ,,bývalej budove charity” hladní nebudete a o vaše raňajky, večere, a vlastne hocikedy si zmyslíte sa postará ďalšia skvelá partička, ktorá si hovorí jednoducho ,,Aleluje.” 

Napokon, každé ráno ste mali jedinečnú príležitosť zavítať na toto miesto a začať deň modlitbou, ako si aj vypočuť informácie o aktuálnom dianí na festivale (čo sa nezmestilo do Ďuriho oznamov) a vykročiť tak tou správnou nohou do festivalového dňa.

Registrácia v Kaťáku
Modlitba v Kaťáku

Doma v kostole

O tom, že kostol je pre nás kresťanov druhým domovom, vás asi nemusíme dvakrát presviedčať, avšak na festivale Verím Pane malo toto miesto predsa len o čosi domácejšiu atmosféru, čo bolo cítiť hádam na každej sv. omši. 

Pred oltárom (Ježiša Krista) vás čakalo každý deň hneď niekoľko službukonajúcich kňazov, ktorých ste neskôr mohli úplne pokojne stretnúť aj v Kaťáku pri kakavku a plnených šiškách a rozmeniť na drobné napríklad aktuálne počutú homíliu alebo si dohodnúť ,,dôležité stretnutie” aj mimo spovedných hodín. Komornejším bol aj spev, reprodukovaný vždy iným speváckym zborom, ktorých repertoár bol mladým ľuďom podstatné bližší a zrozumiteľnejší (aj vďaka premietaniu na plátno) ako ,,TOP 500 of JKS,” ktorý majú možnosť počúvať počas celého roka. 

Hovorím však asi za všetkých (ktorí to pre pokušenie k lahkemu hriechu nepriznajú), že azda najnapínavejším momentom celej sv. omše, boli ,,festivalové oznamy,” ktoré boli vlastne už takou prvou vstupenkou na večerný program na amfiku alebo v Čajovni. Zároveň, časy a miesta koncertov sa mali tendenciu občas aj meniť, v závislosti od aktuálneho počasia alebo dojazdu najbližšie vystupujúceho interpreta, preto sa v tomto prípade oplatilo naozaj počkať do posledného ,,Pochválený buď Ježiš Kristus” z úst duchovného otca festivalu – Ďuriho Drobného

Príjemným spestrením nielen programu v kostole, ale aj celého festivalu bola určite aj Duchovná obnova vedená d.o. Števom Bockom, ktorá mala za cieľ trochu utriediť naše priority v dnešnom uponáhľanom svete a upriamiť našu pozornosť na toho, ktorý to všetko stvoril – na Boha!

Festivalová sv. omša
Hudobný zbor z Novoti

Doma na amfiku 

Keďže tento rok počasie prialo Námestovu od samého začiatku, tak ste sa ,,ako doma” mohli cítiť aj na miestnom amfiteátri, ktorý bol opäť dejiskom väčšiny gospelových koncertov, ktoré začínali vždy po 18ej hodine a končili tesne pred polnocou. 

Tento rok vás z lavičiek trhali také mená ako Magnet, The Addams Sisters, Spod Budína, Catharsic, Pavel Helan či PiarMusic. Avšak, na festival Verím Pane nezanevreli ani stálice ako Crédo, Kapucíni, Boží šramot, Felice alebo Sába. Príjemným prekvapením pre mnohých bolo vystúpenie Lamačských chvál, ktorí si už po novom hovoria LCH Live

Kto aj na gospelom nabitom amfiku hľadal skôr stíšenie a nechcel čakať na záverečnú modlitbu, tak mohol využiť jedinečnú možnosť prijatia sviatosti zmierenia, ktorá sa vysluhovala len pár metrov za festivalovým pódiom a ešte bližšie ste mali autentickú Oravskú priehradu, kedy ste pri pohľade na ňu, mali vo vrecku už prvú časť pokania. Aj v tomto prípade, bol jej hlavným garantom kaplán zo Spiša – Štefan Bocko.

Magnet
Spod Budína
Crédo
Boží Šramot
LCH Live
Pavel Helan
PiarMusic

Doma v Čajovni

Neďaleko amfiku sa nachádzalo aj ďalšie, účastníkmi festivalu veľmi obľubované a navštevované miesto, ktorému už rokmi prischol názov Čajovňa. Z pravej strany ho obopínalo ešte tradičnejšie ,,Stanové mestečko” a premiérovo sa tento rok pridal aj tzv. Párty stan, ktorý bol akousi suchou alternatívou koncertov, ako aj sprievodných podujatí festivalu. 

A že to na tomto mieste naozaj žilo, by mohol potvrdiť hádam každý, kto aspoň raz ochutnal bazovú limonádu z miestneho nealko baru alebo sa zahľadel do ponuky v miestnej shope a naspäť už kráčal ovešaný logami festivalu od hlavy po päty. Domácu atmosféru tohto miesta vyzdvihoval aj fakt, že ste sa na malý okamih ocitli akoby vo vlastnej krajine, kde sa jedinym platidlom stali festivalové žetóny, za ktoré ste si mohli kúpiť všetko dostupné a naporúdzi boli vždy aj spoločenské hry alebo dokonca bedminton.

Z programovej ponuky Čajovne bolo tento rok vyhovené ako malým, tak aj veľkým účastníkom festivalu, ktorí sa na tomto mieste striedali v pomere jedna k jednej. Deti prišiel potešiť taký Miro Jilo a jeho Pesničkohry alebo Divadlo KaSia s hrou Zajko Fajko a had Vadík, ale prišli zaspievať aj obľúbení Smaily. Pre starších tu boli zase pripravené napríklad aj diskusie na tému manželstva, či zvučenia koncertov alebo ste si mohli vypočuť živé recenzie knižiek od Feliceho alebo Michala Hirka (Stanley).

Napokon, nesmieme zabudnúť (lebo nám to viackrát pripomenul) ani na večného srdciara festivalu Verím Pane – Paliho Danka, ktorý do Námestova docestoval (okrem celého Tanečného divadla ATak) aj so svojou čerstvou manželkou Ivkou. A spolu s ňou si zahral vo svojej novej hre Agnus Dei, ktorá mala svoju druhú premiéru v miestnom kulturáku v sobotu poobede a bola úplne vynikajúca!

Nealko bar v Čajovni
Shopa v Čajovni
Kapucíni v Párty stane
Život v Čajovni
Felice – Misionár Božieho milosrdenstva – rozhovor o knihe
Miro Jilo v Čajovni
Agnus Dei

Doma je doma

Záverom treba ešte raz zdôrazniť, že 29. ročník festivalu Verím Pane je naozaj za nami a my sa už teraz môžeme tešiť na ,,jubilejnú 30ku,” ktorá zaiste so sebou prinesie aj niekoľko prekvapení (o tých určite viac neskôr). Avšak, už teraz nás môže na srdci hriať pocit, že sme si opäť na pár dní dokázali navzájom vytvoriť tú pravú domácu atmosféru, nezávislú od miesta či času, ale závislú vždy na dôvere v jediného a pravého Boha, ktorý chce aby sme sa aj tu na zemi cítili, ako keď ,,doma je doma.” Vidíme sa (a oslavujeme) opäť o rok!

PS: Už ste vyplnili náš záverečný dotazník?! 😉