Som tam doma
26. mája 2013
Doma je doma
30. mája 2013

Verím Pane

 Písal sa rok 1990. „Nech žije KSČ,“ prihovoril sa mi kamarát – tlačiar s práve vytlačeným plagátom v ruke. „Nech žije KSČ?“ spýtal som sa nechápavo. „Vymenil si jedno heslo za druhé.“ „Ty myslíš môj plagát! Ale Verím Pane je predsa názov festivalu, ktorý práve zakladám a pomenoval som ho podľa pesničky Viktora Zborana.“ „Aj tak…“

 S tým názvom bola oštara. Vymyslel som ho nespisovne, bez čiarky medzi slovami. Redaktori ho dodnes opravujú.

„S tým názvom by sme asi naozaj mali niečo robiť,“ zahlásil som raz na porade úzkeho kruhu organizátorov. Jediný z návrhov, ktorý stál zato, bol Ďurofest ☺ Sami ale uznáte, že čosi také sa jednoducho nehodí. A tak roky ďalej plynuli a názov Verím Pane zostával.

Neviem, kto prvý povedal: „Už viem, Verím Pane je preto Verím Pane, lebo veríme, že Boh si ho i napriek našej neschopnosti  zorganizuje i na budúci rok .“ Viem však, že práve túto interpretáciu sme si spontánne osvojili všetci, ktorí sme VP pozitívni.

Je nedeľa, 15. júla 2012. Sedím v malej „mramorke“ Katolíckeho domu v Námestove a ten maličký zázrak menom Hudobný festival Verím Pane 2012 sa pomaly začína diať okolo mňa už po 22. krát.

 

Publikované na blog.sme.sk