Verím Pane 2017 – koncerty, workshopy, diskusie a duchovný program  
10. júla 2017
Čo sme si tento rok pre vás pripravili
6. júla 2018

Festival Verím Pane: Zázrak, ktorý funguje vďaka dobrým ľuďom

28. ročník festivalu Verím Pane sa nám už nezadržateľne blíži. Odštartuje už 17. júla v Námestove. Organizátori sa aj tento rok snažia spojiť sily a pripraviť pre vás skvelý program. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo ho vlastne organizujú a v čom je festival iný ako ostatné? Prečítajte si odpovede ľudí z organizačného tímu Verím Pane a nechajte sa nimi inšpirovať. 

 

„Prečo rád navštevuješ/organizuješ festival?“

 

Ďuro: Prečo organizujem festival? To je dobrá otázka. Kladiem si ju v posledných rokoch často. Keďže Televízia LUX mi zaberá takmer všetok čas a sily, ktoré mám, na prípravu festivalu mi čas nezostáva. A nielen mne; každý z nás, organizátorov, je v podobnej situácii. Intenzívne pracovať na príprave dokážeme vlastne už iba v čase, keď sa stretneme. A tých stretnutí nie je veľa. Na druhej strane – festival Verím Pane, to je takmer 30 rokov môjho života, stovky ľudí, ktorých mám rád; s mnohými sa stretávam už iba v Námestove, počas festivalu. A to je asi hlavný dôvod, kvôli ktorému sa do toho každý rok znova a znova púšťam.

Veronika L.: Na festival chodím už 19 rokov. Začínala som ako člen spevokolu Juventus. Spoznala som veľa nových a príjemných ľudí, ktorí sa neskôr stali skvelými priateľmi. Aj keď generácia organizátorov sa už postupne prestriedala, stále sa sem vraciam, kedysi ako organizátor, teraz už len ako človek, ktorý pomôže tam, kde treba. Pre mňa je festival akýsi druh dovolenky a skvelé „vypnutie“ po náročnom školskom roku.

Pali: Mám tam blízkych ľudí, spoločenstvo a cítim sa tam ako doma. Túžim pomôcť dobrej veci, zužitkovať svoje talenty a nazbierať nové skúsenosti.

Zuzana: Keďže som „domácou“ rodáčkou z Námestova, je mi tento festival obzvlášť blízky, pretože „doma je doma“, a to doslova. Odkedy som však v organizačnom tíme má pre mňa tento festival úplne iný rozmer. Nielenže mám možnosť spoznávať nových ľudí, ale aj sebarealizovať sa a vidieť, ako má táto moja pomoc zmysel. Veľmi sa mi páči, že je festival stále otvorený novým veciam – ak človek príde s dobrým nápadom, ako pomôcť festivalu, tak zrazu vníma, že vďaka tímu dobrých ľudí sa veci dajú naozaj zrealizovať. A človek má radosť z toho, čo robí. Sme taká veľká rodina – pomáhame si a učíme sa.

Miro Š.: Odpoveď je v pesničke Námestovo od Metelice: „V Námestove tu je fajn, lebo sa tu spieva, neváži to ani gram, aj tak je to veľa. Dúfam, že sa zastavíš, spravíme ti kávu. Hej, quo vadis domine? Hore na Oravu.“

Janka: Na festival chodím už odmalička. Vždy som cítila z neho skvelú domácu atmosféru. Potvrdilo sa mi to aj vlani, kedy som sa dostala trošku viac do centra organizácie celého festivalu. Ten pocit, keď po celom dni prídeš do „kaťáku“, sadneš si na gauč a zaspíš ako doma až tak, že ťa nezobudí plačúce dieťa tesne vedľa teba, je na nezaplatenie.  A k tomu ľudia, ktorých tam stretnem, mi vždy dodajú energiu. Aj keď vidím, že niekedy melieme z posledného. Nie nadarmo je heslom festivalu „Doma je Doma“.

Veronika B.: Festival Verím Pane je pre mňa neodmysliteľná súčasť života. Ešte ako mladá 13- ročná som si ho zaľúbila. Je pre mňa stretnutím úžasných ľudí – hudobníkov, spevákov, mladých, detí, rodín, starších a nových kamarátov… Všade, kde som sa na festivale ocitla, ľudia sa správali priateľsky a otvorene. Ako keby sme sa stretli priatelia po dlhom čase. A pritom sme sa poznali pol hodinu. Vždy ma fascinovalo, ako sa vedia ľudia s radosťou zabaviť, úprimne usmiať, priateľsky porozprávať a pomôcť si navzájom. Festival je pre mňa čas stretnutí, priateľstva a prehlbovania vzťahov medzi ľuďmi, ale aj vzťahu s Bohom. Je to čas, kedy si môžeme a vieme nájsť na seba čas a byť jedna rodina so všetkými výhodami, ale aj obetami. Je to čas, kedy sa viem obohatiť umelecky, duchovne, hudobne, sociálne atď. Viem sa vyblázniť, byť aktívnou, ale aj spomaliť a zastaviť sa.

Mirka: Prečo navštevujem festival? Aby som sa mohla stretnúť s ľuďmi – účinkujúcimi, organizátormi i účastníkmi, ktorých poväčšine vidím raz v roku, no puto priateľstva je silnejšie. Zažívam tam pocit ako keby som bola doma s rodinou, veľmi veľkou rodinou. Festival spoluorganizujem preto, že viem vybaviť zopár veci. Je to tímová práca a baví ma to. Môžem tak priložiť ruku k dielu a zabezpečiť aj svojou malou pomocou, aby festival Verím Pane bol a verím, že bude trvať ešte veľa rokov.

Janči: Festival navštevujem kvôli rodinnej atmosfére a najmä ľuďom, na ktorých sa celý rok teším, že môžeme spolu prežiť spoločný čas. Čas, ktorý veľakrát nahrádza aj dovolenku. Čas, ktorý je požehnaný. Čas, ktorý môžem darovať ľuďom, aby sa dobro šírilo ďalej.

Dano: Je to pre mňa trochu nostalgie – v neďalekej dedine som trávil detstvo u mojej babky – a potom, za silný dôvod považujem ľudí, ktorých som tu spoznal. Priviedla ma sem priateľka (dnes už manželka), zoznámil som sa so skvelými ľuďmi z celého Slovenska, viacerí už máme rodinky, stretávame sa aj mimo festivalu, pre naše deti je to pomaly neodlučiteľná súčasť leta. Júl, to je Verím Pane, to je Námestovo, kaťák, kamaráti.

Miro K.: Na festival som prišiel v podstate náhodou. Keď som začínal ako zvukár na festivaloch u nás v Košiciach, dostal som sa cez kamaráta na Verím Pane. Mala to byť pre mňa taká malá „škola“, kde sa naučím, čo taký festival obnáša. No keď som videl atmosféru Námestova a Oravskej priehrady, a spoznal tu veľa skvelých ľudí, tento festival sa tak akosi vryl do môjho srdca. Odvtedy naň chodím každý rok a neviem si predstaviť bez neho leto. Samozrejme, ťahá ma tu aj zaujímavá práca. Vystriedal som tu už niekoľko funkcií – od pódiového zvukára cez osvetľovača až po kameramana. A práve táto pestrosť ma na tom baví. Verím Pane už od počiatku vnímam skôr ako rodinu. Rodinu muzikantov a organizátorov – jednoducho dlhoročných kamarátov, ktorí sa chcú aspoň raz za rok všetci spoločne stretnúť. A keď sa už stretnú, tak si popritom urobia festival. Táto rodina je však otvorená komukoľvek, kto ju chce nejako obohatiť a popritom sa aj realizovať. Dáva priestor muzikantom, ktorí by na iných festivaloch tento priestor možno nikdy nedostali alebo nie sú vyslovene gospelovou skupinou, no majú veriacich členov.

 

„V čom je festival iný ako ostatné?“

 

 

Pali:  Má rodinnejšiu atmosféru ako iné festivaly. Výhodou je už len samotné mesto Námestovo – je menšie, takže je lepšia celková dostupnosť, podnebie nie je také horúce a koncerty sa odohrávajú priamo na amfiteátri pri Oravskej priehrade.

Mirka: Myslím si, že festival je iný v tom, že sú na ňom vítaní malí i veľkí, mladí aj starí, rodiny, jednoducho každý, kto má chuť prísť a stráviť čas pri dobrej hudbe, pre tých, ktorí sa chcú niečo priučiť, niečo vytvoriť a hlavne je iný v možnosti duchovne sa obohatiť a prehĺbiť svoj vzťah s Bohom.

Zuzana: Mala som doteraz možnosť zažiť len festival Lumen a Na jazere. “Náš“ festival je iný nielen v tom, že je v krásnom prostredí, ale má aj svoje špecifiká – tvorivé dielne, kde si nájde každý to svoje, stanové mestečko hneď pri vode s ohniskom, tradičný polnočný program – tzv. MM show, čajovňa so spoločenskými hrami, festivalkovia, jam session, duchovná obnova, diskusie, detský program, taizé, adorácia… A jedna z najkrajších vecí je záverečná svätá omša na amfiteátri, kde vytvoríme všetci jedno veľké spoločenstvo – od kočíkov až po tých skôr narodených.

Miro Š.: Je mi jedno, aké sú iné festivaly, Verím Pane je srdcovka!!!

Veronika L.: Okrem Verím Pane som bola ešte na festivale Lumen. A čom vidím rozdiel? Verím Pane je dlhší festival, každý sa s každým pozná a vždy sa dá nájsť čas na príjemné stretnutie a rozhovor s ľuďmi, ktorých vidím viac-menej iba na festivale.

Ďuro: Festival Verím Pane je dnes jediný, ktorý poznám z vlastnej skúsenosti. Na Lumene, či Campfeste som nebol už dlhé roky a na festivale Za jazerom som ešte nebol. Takže čím sa od nich Verím Pane líši, neviem povedať.

Miro K.: Ak by som to mal porovnať s inými festivalmi, povedal by som, že je Verím Pane taký malý zázrak. Zázrak, ktorý funguje len vďaka veľkému množstvu dobrých ľudí z Oravy, ale aj ďalších častí Slovenska. A tento zázrak sa opakuje každé leto.

Veronika B.: Festival má obrovskú výhodu, že je až 5-dňový. Je v nádhernom prostredí amfiteátra Oravskej priehrady. A v neposlednom rade, že chce, aby sa tu ľudia cítili ako DOMA. Oravci sú, a dúfam, že aj budú vždy priateľskí. No a mať festival päť dní znamená, že človek si tu vie nájsť čas aj na službu, stretnutie starých a spoznanie nových priateľov. Nie je to len festival, kde chceme iba prísť, užiť si skvelé koncerty, výnimočne prežiť svätú omšu a ísť nabudení domov. Je to gospelový festival, ktorý chce ponúknuť ľudom dovolenku, teambuilding, čas zastaviť sa, zamyslieť sa, oddýchnuť si, načerpať a budovať vzťahy s Bohom aj s ľuďmi. Či už na dielňach, seminároch, v čajovni, v dave pod pódiom, na preliezkach pri amfiteátri alebo na službe počas festivalu.

Dano: Je priam neuveriteľné, koľko rôznych ľudí a inštitúcií sa dáva dokopy, aby festival vôbec existoval. A koľko ďalších ľudí prispieva k tomu, aby aj fungoval a fungoval čoraz lepšie. Pre mňa ako profesionála v oblasti kultúry bol Verím Pane príjemný šok, nechápal som, ako je možné, že niečo také existuje. Toľko účinkujúcich (300 – 400), tak dlho (5 dní) a takmer žiadne peniaze. A ozajstná rodinná, alebo trefnejšie povedané “domácka” atmosféra.

 

Zuzana Mnichová